How we went for a trip to Hoi An

After beautiful night spend sunburnt in over-night bus (I swear these seats were even smaller than in previous bus, if it was even possible) we arrived in an increadibly beautiful and peaceful place, Hoi An. As usually we didn´t have any accomodation. We headed to a hostel I found on internet with a description of totally crazy place with a lot of tourist to have fun. That´s what we wanted and most certainly that´s what we had got. 

I felt in love with this place immediately. After almost two months spend in noisy ans stressful Saigon, this place gave me much needed relax and hippie atmosphere. Small streets with lights all over, shops with unique designs, beautiful beach and delicious food (I didn´t even mind eating rice again because it tasted delicious or I was just so impressed by the place and not accepting any negative thought or something). Yes yes you see that this is a dream place in Vietnam for me! 

First day was spend mostly sleeping and little sight-seeing. Then a crazy night which ended with group jump to hostel´s swimming pool followed. 

The next day we spend on the beach. I told you how much I loved the beach in Nha Trang, but this one was like heaven. So clean, not over-crowded (woohoo, are we still in Vietnam?!). We had awesome lunch at the beach. Just perfect ... (I am getting borring with this Hoi An love, right?). The night was again crazy party dancing to Shakira Shakira (that´s what happens when your travel buddy is from Colombia)!

Po nádhernej noci strávenej spálené v spacom autobuse (Som presvedčená, že sedačky boli ešte menšie ako v autobuse z predchádzajúcej noci) sme prišli do nádherného a pokojného mestečka, Hoi An. Ako bežne sme nemali ubytovanie zaistené. No našla som na internete hostel s popisom šialeného miesta plného šialených a zábavných mladých ľudí. Toto sme chceli, tak sme to aj dostali.

Zamilovala som sa do tohto miesta hneď ako sme prišli. Po dvoch mesiacoch strávených v šialenom, hlučnom a stresujúcom meste akým je Saigon, Hoi An mi dodal potrebnú pokojnú hippie atmosféru. Malé uličky s lampiónikmi, malé obchodíky s jedinečným dizajnom, krásna pláž a úžasné jedlo (ani mi nevadilo jesť ryžu zase lebo všetko chutilo tak dobre alebo iba ja som bola taká unesená tým miestom, že som si nič negatívne nepripúšťala). Áno našla som svoje vysnívané miesto vo Vietname!

Prvý deň sme strávili prechádzkou po meste a spaním. Večer pokračoval šialenou párty na hostely, kde sme nakoniec všetci skočili do bazénu. 

Ďalší deň sme strávili na pláži. Viete ako som sa zamilovala do pláže v Nha Trang, ale toto bolo ako nebo. Krásne, čisté a skoro žiadny ľudia (neverila som, že som stále vo Vietname). Obed sme si dali na pláži. No úžas... (už som otravná s tou mojou neskutočnou Hoi An láskou, že?). Večer sme mali ďalšiu Shakira Shakira párty (tak to dopadne keď môj spolucestovník je z Kolombie)!

Yours

Veronika

How we went for a trip to Nha Trang

Hello Amores! It has taken me quite long to write this time but I was busy travelling. Last week we had few free days (ok one free day and two vacacion days) so we decided to go for a road trip to few cities in Central Vietnam.

We started on Friday evening with a good mood at Bui Vien street in Saigon. I am very good in planning all the stuff I want to visit but the worst in booking these visits and hotels and tickets and blablabla boring stuff. Therefore we had only had our bus ticket there. But we are very responsible people so we wanted to buy a plane ticket back and as usually this young lady wanted us to pay much more as it was required but amiga didn´t know that I really check everything and I know about the cheap flight ticket. In the end she gave up and sold us the cheap one, it must have hurt her. 

We were travelling with overnight bus. It is a bus with beds, it sounds pretty cool but the beds are designed for small asian people and not for a big european/latin-american elephants. Anyways after few prayers and thought about my death somewhere in the middle of Vietnam because of the need-for-speed driver on Vietnamese roads we arrived happily in Nha Trang. (I won´t translate this part into slovak because my parents are reading it) 

The place is just beautiful! It feels like small Moscow, full of russians and the signs are in russian. We didn´t do anything except of sleeping (this trip´s motto was "We can sleep everywhere" and we followed it), eating, molesting chubby vietnamese babies and getting completelly sunburnt because we needed a colour. I had so much colour the next days that a rainbow should have been envious of me. 

In the evening we took another over night bus (this was like the second best idea of the trip after not using sunscreen), a man who was in charge of the bus station accused Alejadra for slapping me (he made it up and in the end he said that he had been joking, what a joke!), I prayed like four rosaries and we happilly arrived in Hoi An! 

Milí kamoši! Tentokrát mi to trvalo dlhšie napísať, lebo som si tu cestovala po Vietname. Mali sme pár dní voľna v práci (teda jeden deň a dva dni dovolenky) a tak sme sa rozhodli ísť na výlet do Centrálneho Vietnamu.

Našu cestu sme začali na Bui Vien street v Saigone. Veľmi ma baví pozerať si miesta a plánovať všetky výlety, ale ako ma toto baví tak ma neskutočne nebaví to rezervovať tak sme mali kúpení iba lístok tam. Ale my sme zodpovední ľudia tak sme si chceli kúpiť letenku spať. Pani v cestovnej kancelárii nám ako obyčajne chcela predať oveľa drahší lístok, ale ona nevie, že ja naozaj všetko kontrolujem na internete a ja som vedela, že tam je ten lacný lístok. Tak to nakoniec vzdala a predala nám ten lacný, asi ju to veľmi bolelo dievčinu, ale mňa nebude nikto ogabávať predsa. ;)

Cestovali sme spacím autobusom. Je to autobus s posteľami ale tieto postele sú skôr dizajnované pre malých ázijských ľudí a nie je pre veľké európske/latino-americké slony. Nakoniec sme však šťastne prišli do Nha Trang, cítila som kvalitu vietnamských ciest (ešte raz sa niekto bude sťažovať na slovenské cesty ho pošlem do Vietnamu).

Nha Trang je prekrásny! Taká malá Moskva, je to tam plné rusov a nápisy na obchodch sú písané azbukou. Celý deň sme nič nerobili, spali (heslo nášho výletu bolo "Môžme zaspať hocikde" a naozaj sme to dodržiavali), jedli, Alejandra obťažovala malé vietnamské tučnučké detičky a totálne sa spálili, lebo sme chceli chytiť farbu. V nasledujúcich dňoch by mi aj dúha závidela moje farby, takže sme to splnili.

Večer sme išli ďalších spacím autobusom (toto bol asi druhý "najlepší" nápad po nepoužívaní opaľovacieho krému), muž čo tam riadil autobusovú stanicu obvinil Alejandru, že mi dala facku (on si to vymyslel a začal na ňu kričať, nakoniec však povedal, že to bol akože vtip, no super žartovník toto), dala som si pár ružencov a nakoniec sme prišli do Hoi Anu.

Yours

Veronika