středa 6. srpna 2014

How I went for a trip to Vung Tau part. 1



Last week I decided that I had enough of the noisy City of Ho Chi Minh so my lovely friend Alejandra and I went for a trip to the nearest beach Vung Tao. My colleagues planned everything for us and we left with all our beachy mood. I know it sounds very strange but when I mentioned my trip plans to them literally WHOLE office started to plan my trip, from bus through hotel reservation to activities you can do there. They even called me on friday about the reservations as I was not at work and they were affraid about my trip.

Bus ride was pretty vietnamese style. Small bus overpacked with Vietnamese, weird man almost sleeping on my shoulder, woman in leopard sweatshirt and sweatpants in almost 35 degrees. Then recently the bus stopped in the middle of the road and the driver started to bumb into poor sleeping Ale (We think he did it on purpose just to touch her overwhite skin) and asked us to give him money (for the ride of course). So we gave money to this man and took the risk of being kicked out or sold for meat. 

Then the magic moment happened and we arrived in Vung Tao. Our first stop was a beautiful restaurant with love birds taking their slushy wedding pictures there. Awesome saturday ahead! We decided to go to the only hotel my colleague found for us and hoping to find a free and cheap room. We took a taxi and this as*hole f*cking id*iot driver gave us ride around whole city where in the end we arrived like 200 meters from the place we had taken the taxi. Not good man! I started to argue with him but he didn´t speak english and was looking at us with that oo-you-are-not-stupid-as-I-was-suspecting-you-to-be-and-not-to-recognize-the-place face. It didn´t discourage us, they had that free and cheap room. Totally happy we changed into bikiny, because hell yes we are near beach (in Vietnam but whatever it is million degree).

We took another this time nice taxi and we got into beach! The beach was huge, dirty and overcrowded. If you think you know what overcrowded means you don´t (unless you live in some similar place as Vietnam where the density of population is more than twice higher than your homeland). There were people everywhere greating us, staring at us, taking pictures of us. Then we found out that wearing bikiny at the beach is not a good idea and we should have rather kept wearing jeans (YES wearing jeans while swimming in the sea is the vietnamese style) or space suit maybe. 

In the evening we decided to go out and have fun. After delicious dinner (burger with french fries to be precise) we started to look for a DECENT place to have fun. After some minutes of wandering we saw a big red sign "Tequila Sunrise". Heaven? Maybe...NO. We entered the bar and like ten women faces were staring at us. It looked weird for a bar but whatever. Suddenly one woman approached us with this completely not vietnamese woman kind of style (basically no woman would act like that) to ask what we needed. And that was the moment when I saw a ladyboy for the first time in my life (maybe I have seen her/him before but I didn´t know so this is concidered as my first time). ...and after that like fifty other times during following hours. The thought of good night was still in our minds so we were trying another and another and another places meeting lot of ladyboys accompanied with middle-aged white men (am I rasist here? but they call us like that in Pocahontas so I don´t think so), entering completelly weird night club where there was maybe ten people around us to offer something (you should stop doing that vietnamese people because I will never ever buy anything here if you won´t stop staring at me while checking your offer!).

In the end we gave up while drinking vodka in some weird place where we asked if we could go up to the dancefloor, it looked like there was a dancefloor, and the waitress informed us that they only slept upstairs. 

To be continued... (that was quite enough for one day anyways!)     

Tak som sa minulý víkend rozhodla, že už naozaj potrebujem opustiť toto hlučné mesto pána Ho Chi Minha a s mojou milou kamoškou Alejandrou sme sa vybrali na najbližšiu pláž. Moji kolegovia nám všetko naplánovali, ja viem znie to fakt čudne, ale keď som spomenula, že chceme ísť na pláž CELÁ kancelária začala plánovať náš výlet, hladať hotely and autobusy. Ešte mi aj v piatok zavolali, keď som nebola v práci, že čo teda budeme robiť s tými rezerváciami.

Cesta autobusom bola taký vietnamský štýl. Milión ľudí v tom malom autobusíku, taký čudný muž si skoro pospinkal na mojom ramene, čudná žena v tigrovanej teplákovej súprave. Zrazu v strede cesty pán vodič zastal, buchol do spiacej Alejandry (my si myslíme, že len chcel chytiť jej bielu pokožku) a vypýtal si od nás peniaze (za cestu samozrejme). Tak sme mu tie peniaze dali a podstúpili sme risk že nás tam niekde vyhodí alevo predá na mäso.

Nakoniec sme prešťastne dorazili na miesto činu. Hneď sme sa šli osviežiť do peknej reštaurácie pri mori kde si zaľúbené páriky fotili svoje gýčové svadobné fotky. No krásna sobota pred nami. Zobrali sme si taxík do jediného hotela, ktorého adresu sme mali od mojich kolegoval. Ten blbec nám urobili celú okružnú cestu po Vung Tao aby nás nakoniec zaviezol asi 200 metrov odtiaľ ako nás nasadil. On si naozaj myslel, že sme také hlúpe a toto nezistíme, ale keďže je to blbec a nevedel ani po anglicky tak sme to vzdali a radšej sme sa ďalej radovali. Našťastie mali peknú a lacnú izbu a tak sme sa prezliekli do bikín lebo hej sme pri mori (áno viem vo Vietname pri mori) a vyrazili sme.

Vzali sme si taxík, ktorý nás zobral na veľkú, špivanú a preplnenú pláž. Ak si myslíte, že viete čo je to preplnený priestor, tak vás upezpečujem, že to neviete! (teda ak nežijete na podobnom mieste kde hustota obyvateľstva je viac jak dvojnásobná nech vo vašej rodnej krajine). Ľudia na nás celý čas zdravili, civeli na nás a fotili si nás. Tak sme zistili, že sme si radšej mali obliecť rifle (áno kúpať sa v rifliach v mori je také vietnamské) alebo možno skafander....

Večer sme sa chceli zabaviť a tak sme šli do mesta. Po úúžasnej večeri (hamburger s hranolkami) sme šli na prechádzku, že nájdeme nejaký super podnik. Zrazu pred nami veľký nápis, že Tequila Sunrise tak sme vstúpili. Zrazu na nás pozerá asi desať čudných žien, že čo tam teda chceme. Tak sme sa pekne opýtali a zrazu k nám pristúpila taká zvláštne na vietnamku vyzerajúca žena. A vtedy som prvýkrát stretla ladyboya (muža čo vyzerá ako žena), teda akože prvýkrát čo som o tom vedela, že som ho stretla (alebo ju?)... no a potom som ich videla asi ďalších päťdesiat v ten večer. No ale my sme sa stále nezvdávali a pokračovali sme v hľadaní vysneného miesta. Navštívili sme veľa potencionálnych miesto, ó áno, bar kde nás hneď pri príchode obkľúčilo asi desať ľudí ponúkajúc neskutočne drahé nápoje (ako títo vietnamci by mali prestať s tým ponúkaním a obkľucovaním lebo ja si tu asi fakt nič nekúpim!). Popritom sme stretávali pekné páriky bielych (to nie je rasistické, že?) mužov v sprievode ladyboyov.

Nakoniec sme večer ukončili v podniku, kde keď sme sa opýtali či môžme ísť hore tancovať (fakt to vyzeralo, že tam je parket) nám povedali, že nie lebo hore iba spávajú.

Ďalšiu časť ságy my na výlete očakávajte skoro...

Yours

Veronika











3 komentáře:

  1. Zase fastfood??? máš si užívat místní jídlo, že ti není hanba :D

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. hahaha to nebol fastfood to bola reštaurácia! a místní jídlo si ja budem užívať ešte štyri mesiace, ty si už za mesiac môžeš dať vepřo knedlo :D

      Vymazat
  2. Toto je oznámenie pre širokú verejnosť, ktoré nás zaujíma
    nákup obličiek a práca s rôznymi darcami obličiek, aby to bolo možné
    zachráňte našich pacientov, ak máte záujem predať obličku, láskavo nás kontaktujte, aby sme mohli potvrdiť, či ste zápasom, ktorý nám daruje obličku
    trpezlivosť a veľké odmeny čakajú na každého darcu. Kontaktujte nás na našom e-maile: jupitermedicalcentreinc@gmail.com alebo nás kontaktujte na WhatsApp: +1 (515) 293-5520

    OdpovědětVymazat